TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 11. septembra 2025

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Inflácia sa momentálne nachádza v blízkosti nášho strednodobého dvojpercentného cieľa a naše hodnotenie výhľadu inflácie zostáva v podstate nezmenené.

Nové projekcie odborníkov ECB prognózujú podobný vývoj inflácie ako v júnovom vydaní. Celková inflácia má podľa nich dosahovať v priemere 2,1 % v roku 2025, 1,7 % v roku 2026 a 1,9 % v roku 2027. Inflácia bez cien energií a potravín má dosahovať v priemere 2,4 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 1,8 % v roku 2027. Hospodárstvo má v roku 2025 rásť tempom 1,2 %, čo predstavuje revíziu smerom nahor z 0,9 % v júnových projekciách. Projekcia rastu na rok 2026 je teraz o niečo nižšia na úrovni 1,0 %, zatiaľ čo projekcia na rok 2027 zostáva nezmenená na úrovni 1,3 %.

Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na úrovni nášho cieľa 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia v prvom polroku v kumulovanom vyjadrení vzrástla o 0,7 %, o čo sa zaslúžila odolnosť domáceho dopytu. V prvom štvrťroku bol rast rýchlejší než v druhom štvrťroku, čo je čiastočne odrazom počiatočného predzásobovania v medzinárodnom obchode v očakávaní zvyšovania ciel a následne obratu tohto efektu.

Ukazovatele z prieskumov indikujú pokračovanie rastu vo výrobnom sektore i sektore služieb a signalizujú tak určitú pozitívnu dynamiku v ekonomike. Napriek zmierňovaniu dopytu po pracovnej sile je situácia na trhu práce naďalej zdrojom stability, pričom miera nezamestnanosti v júli dosiahla 6,2 %. To by časom malo stimulovať spotrebné výdavky, najmä pri nižšej miere tvorby súkromných úspor z príjmov, ktorú predpovedajú projekcie odborníkov ECB. Spotrebné výdavky a investície by mali ťažiť z nášho predchádzajúceho znižovania úrokových sadzieb, ktoré sa premieta do podmienok financovania. Investície by mali podporovať aj výrazné vládne výdavky na infraštruktúru a obranu.

Vyššie clá, silnejšie euro a ostrejšia svetová konkurencia majú počas zvyšku roka hospodársky rast brzdiť. V priebehu budúceho roka by však mal účinok týchto nepriaznivých vplyvov vyprchať. Hoci nedávne obchodné dohody čiastočne znížili mieru neistoty, celkový účinok zmeny svetového politického prostredia bude zrejmý až časom.

Podľa Rady guvernérov je v súčasnom geopolitickom prostredí naliehavé posilniť eurozónu a jej ekonomiku. Rozpočtová a štrukturálna politika by mala zvyšovať produktivitu, konkurencieschopnosť a odolnosť ekonomiky. Po uplynutí jedného roku od vydania správy Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti je nevyhnutné nadviazať na jej odporúčania ďalšími konkrétnymi opatreniami a urýchliť ich realizáciu, v súlade s plánom Európskej komisie. Vlády by si mali stanoviť za prioritu prorastové štrukturálne reformy a strategické investície a zároveň zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. Je nevyhnutné dobudovať úniu úspor a investícií a bankovú úniu, a to na základe ambiciózneho harmonogramu, a urýchlene vytvoriť legislatívny rámec na potenciálne zavedenie digitálneho eura.

Inflácia

Ročná inflácia zostáva v blízkosti nášho cieľa, pričom v auguste mierne stúpla z júlových 2,0 % na 2,1 %. Inflácia cien energií predstavovala -1,9 % (po -2,4 % v júli), zatiaľ čo inflácia cien potravín klesla z 3,3 % na 3,2 %. Inflácia bez energií a potravín zostala nezmenená na úrovni 2,3 %. Inflácia cien služieb mierne klesla z júlových 3,2 % na 3,1 %, zatiaľ čo inflácia cien tovarov bola nezmenená na úrovni 0,8 %.

Ukazovatele základnej inflácie naďalej zodpovedajú nášmu strednodobému dvojpercentnému cieľu. Medziročný rast kompenzácií na zamestnanca v druhom štvrťroku dosiahol 3,9 %, čo predstavovalo pokles zo 4,0 % v predchádzajúcom štvrťroku a 4,8 % v druhom štvrťroku minulého roka. Výhľadové ukazovatele vrátane mzdového monitora ECB a prieskumov mzdových očakávaní naznačujú ďalšie zmierňovanie mzdového rastu. Spolu s nárastom produktivity to pomôže udržať domáce cenové tlaky pod kontrolou, i pri zotavovaní ziskov z nízkej úrovne.

V nasledujúcom období má inflácia cien potravín podľa projekcií odborníkov ECB klesnúť z 2,9 % v roku 2025 na 2,3 % v rokoch 2026 a 2027. Inflácia cien energií má zostať volatilná, ale v priebehu projekčného horizontu má vzrásť, čiastočne v dôsledku zavedenia systému EÚ na obchodovanie s emisiami v roku 2027. Inflácia bez energií a potravín má klesnúť z 2,4 % v roku 2025 na 1,9 % v roku 2026 a 1,8 % v roku 2027 v dôsledku silnejšieho eura a zmierňovania tlakov vyplývajúcich z nákladov práce.

Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa stále pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce projekcie hospodárskeho rastu sú vyrovnanejšie. Hoci nedávno uzavreté obchodné dohody znížili mieru neistoty, opätovné zhoršenie obchodných vzťahov by mohlo spôsobiť ďalší útlm vývozu a obmedzenie investícií a spotreby. Zhoršenie nálady na finančnom trhu by mohlo vyvolať sprísnenie podmienok financovania, silnejšiu rizikovú averziu a pomalší rast. Geopolitické napätie, ako je neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe, naďalej predstavujú zásadný zdroj neistoty. K rastu by naopak prispelo zvýšenie očakávaných výdavkov na obranu a infraštruktúru spolu s reformami zameranými na zvyšovanie produktivity. Zlepšenie podnikateľskej dôvery by tiež stimulovalo súkromné investície. K zlepšeniu nálady a stimulovaniu hospodárskej aktivity by mohlo prispieť aj uvoľnenie geopolitického napätia alebo rýchlejšie než očakávané urovnanie zostávajúcich obchodných sporov.

Výhľad vývoja inflácie je vzhľadom na naďalej nestále globálne obchodnopolitické prostredie stále neistejší než zvyčajne. Silnejšie euro by mohlo zapríčiniť väčší pokles inflácie, než sa očakáva. Inflácia by tiež mohla byť nižšia, ak by vyššie clá viedli k nižšiemu dopytu po vývoze z eurozóny a k rozsiahlejšiemu presmerovaniu vývozu z krajín s nadmernou kapacitou do eurozóny. Obchodné napätie by mohlo mať za následok väčšiu volatilitu a rizikovú averziu na finančných trhoch, čo by nepriaznivo ovplyvnilo domáci dopyt a tým zároveň znížilo infláciu. Inflácia by naopak mohla byť vyššia, ak by fragmentácia svetových ponukových reťazcov vyvolala rast dovozných cien a zintenzívnila kapacitné obmedzenia v domácej ekonomike. K zvýšeniu inflácie v strednodobom horizonte by mohol prispieť aj nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.

Finančné a menové podmienky

Od nášho minulého zasadania bol zaznamenaný nárast krátkodobých úrokových mier, zatiaľ čo dlhodobejšie úrokové mier zostali zhruba nezmenené. Predchádzajúce znižovanie našich úrokových sadzieb však v júli naďalej prispievalo k poklesu ceny podnikových úverov. Priemerná úroková sadzba nových podnikových úverov sa v júli znížila z júnových 3,6 % na 3,5 %. Náklady na trhové dlhové financovanie zostali nezmenené na úrovni 3,5 %. Podnikové úvery rástli tempom 2,8 %, o niečo rýchlejšie než v júni, zatiaľ čo rast emisie podnikových dlhopisov sa zrýchlil z 3,4 % na 4,1 %. Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov v júli opäť zostala na úrovni 3,3 %, zatiaľ čo rast objemu hypotekárnych úverov sa zrýchlil z 2,2 % na 2,4 %.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.